Jednou zo základných typov zbierok je zbierka archeologická. Laici si často vytvárajú skreslený názor na tento typ zbierky, pretože si archeológiu spájajú s predhistorickými obdobiami ľudstva. Sčasti je ich pohľad pravdivý, pretože archeológia kladie dôraz najmä na predhistorické obdobia, no zaoberá sa samozrejme aj novšími vývojovými obdobiami ľudstva.
V staršej dobe kamennej bola umelecká tvorivosť človeka značne obmedzená – pomocou primitívnych nástrojov vytvorených prevažne z kameňa opracovával mäkší materiál ako rohy, kosti a zuby ulovenej zveri, či lastúry a kusy dreva a premieňal ich do podoby sošiek ľudí alebo zvierat. V tejto dobe sa objavujú aj prvé jaskynné maľby, ktoré boli maľované prevažne priamo rukami – na stenu jaskyne bola nanášaná vrstva ílu alebo so zeminou zmiešaného zvieracieho tuku, na základe ktorej boli vytvárané obrazy zo života pravekých ľudí. V mladšej dobe kamennej sa človek naučil využívať teplo ohňa. V tejto dobe sa objavili prvé hrnčiarske kruhy a pece určené na vypaľovanie hlinených nádoba taktiež prvé vypaľované sošky zdobené maľovaným alebo rytým ornamentom. Ornament na výrobku je možné chápať ako pokus o primitívne vyjadrenie myšlienky alebo ako spôsob označenia predmetu značkou výrobcu-majiteľa. Na základe takýchto prejavov duševnej činnosti je možné u primitívneho človeka predpokladať vznik osobnosti a bádať prejavy náboženského myslenia. Pravekí ľudia pripisovali všetkému živému i neživému vlastnú životnú silu a nadväzovali kontakt so silami i duchmi prírody a vesmíru. Človek napríklad veril, že sila uloveného zvieraťa prechádza po smrti na lovca a vyrábal si náhrdelníky a ozdoby, ktoré boli súčasne aj amuletom a svedectvom jeho hrdinstva, či schopností. Predhistorická doba kamenná sa končí spolu so schopnosťou človeka opracovávať kovy. Ľudské zručnosti v časoch doby medenej, bronzovej a železnej sa rozvíjajú – človek dokáže vyrábať a používať stále zložitejšie kovové nástroje a vyrábať a spracovávať textílie. Archeologické nálezy z dôb predhistorických sú zväčša náhodné. Práce pri odkrývaní predhistorických nálezov sú namáhavé a niekedy celkom nerealizovateľné, pretože kvôli prieskumu je neraz potrebné odstránenie i niekoľkých ton zeminy, respektíve časť lesného porastu. Archeologické nálezy sú zväčša veľmi krehké, už zbavenie artefaktov nánosu zeminy nebýva jednoduché.
Objavené predmety sa najčastejšie umývajú iba čistou vodou, v niektorých prípadoch liehom, prípadne sa kartáčujú za sucha. Niekedy sa ponechávajú v nálezovom stave, inokedy sa reštaurujú a upravujú špeciálnymi prípravkami. Nájdené predmety je následne potrebné zoradiť podľa doby vzniku a patrične katalogizovať. Archeologické zberateľstvo nepraktikujú jednotlivci, ale skôr oficiálne vedecké spoločnosti. Prvé oficiálne vykopávky sa začali uskutočňovať už v prvej polovici 18. storočia, no v tej dobe išlo o veľmi ojedinelú záležitosť. Moderná archeológia zaznamenala najväčší rozmach až začiatkom 20. storočia.
Text: Mgr. Ján Bocan