Zberateľstvo v staroveku bolo reprezentované zväčša rôznymi klenotnicami umiestnenými najčastejšie v chrámoch a svätostánkoch. Ich obsah tvorili prevažne knihy, astronomické prístroje a umelecké artefakty, z ktorých väčšina bola vyrobená z drahých kovov. V tomto období sa kládol dôraz najmä na vytváranie knižníc. V Babylonii existovali archívy klinových tabuliek, v Egypte boli uchovávané papyrusové zvitky. Podobné úsilie vyvíjali i obyvatelia Číny alebo Indie. V Európe by sme prvých zberateľov mohli objaviť napríklad v antickom Grécku alebo Ríme. Najmä pre staroveký Rím bolo typické znášanie vojnovej koristi najčastejšie v podobe umeleckých predmetov do hlavného mesta. Vrcholom starovekého zberateľstva bolo vybudovanie Alexandrijskej knižnice, ktorá bola zároveň múzeom najkrajších stredovekých umeleckých predmetov.
Stredoveké zberateľstvo bolo ohraničené možnosťami svojej doby. Zbierky v tomto období budovali iba vladári a veľmoži v podobe šperkov a prepracovaných zbraní, a cirkev, ktorá najmä na pôde kláštorov a kostolov budovala zbierky látok, rezieb a sakrálnych predmetov, kam by sme mohli zaradiť napríklad kalichy a iné nádoby a pomôcky spojené s liturgickou činnosťou. Srdcia európskych zberateľov si dokázali podmaniť najmä umelecké artefakty privážané križiakmi z vojnových ťažení na území Orientu. Tieto predmety sa často stávali stredobodom záujmu predstaviteľov šľachty, ktorí sa snažili obohatiť svoje klenotnice nezvyčajnými exotickými kúskami.
Zlatý vek pre zberateľstvo nastal až z príchodom renesancie. Európski vzdelanci venovali pozornosť štúdiu antickej kultúry, na ktorej základoch sa začalo budovať renesančné umenie. V tej dobe boli uskutočnené prvé vykopávky a založené prvé zbierky antických výtvorov. Do popredia sa dostalo najmä zbieranie vzácnych obrazov, ale i umeleckých a exotických predmetov, prírodnín a rôznych kuriozít. Opäť by bolo možné povedať, že všetko zberateľské úsilie spočívalo v rukách vladárov a šľachticov. Postupne sa však zberateľstvo dostalo aj k strednej meštianskej vrstve, medzi ktorou sa stálo populárnym najmä zbieranie renesančných kníh a grafiky. Spolu s posunom zberateľstva od veľmožov smerom k bežným majetnejším ľuďom, je možné pozorovať vznik obchodu s umeleckými predmetmi a s tým spojený príchod prvých falzifikátov. Okrem trhov, kde sa predávali umelecké predmety spolu s remeselníckymi výrobkami vznikla aj špeciálna forma obchodovania – aukcia. Aukcie prebiehali pod dohľadom cechov maliarov a príbuzných odvetví za predpokladu zachovania určitých pravidiel. Cechy sa podieľali na oceňovaní zberateľských materiálov a určovaní vyvolávacej ceny. Na aukciách sa objavovali najmä ucelené umelecké zbierky a pozostalosti. Zvýšená produkcia umeleckých predmetov sa stala impulzom pre vytváranie zbierok a hybnou silou, ktorá predurčovala rozvoj zberateľstva. Z radov bežných obchodníkov s umením vystupuje skupina historikov a znalcov, ktorí začínajú mapovať trh a svoje zistenia publikovať v podobe prvých katalógov, ktoré sú úzko späté s konaním aukcií. Katalógy sa neskôr stali podkladmi pre špecializovanú literatúru, ktorá slúžila ako kľúč k určovaniu a taktiež k overovaniu originality konkrétnych umeleckých diel. Zberatelia si začali uvedomovať väčšiu, či menšiu hodnotu svojich zbierok, čo sa prejavilo v dvoch smeroch. Zbierky sa stali obľúbenou súčasťou dedičstva alebo sa stávali predmetom dražieb. Literatúru obohatili prvé knihy, ktoré mapovali veľkosť a najmä osudy konkrétnych rodinných zbierok, respektíve zbierok určitých krajín.
Vlna romantizmu, ktorá zasiahla Európu v 19. storočí. Z pohľadu zberateľských trendov znamenala obrat k ľudovému umeniu, ktoré bolo stále viac potláčané priemyselnou výrobou. Moderným sa stalo zbieranie umeleckých diel s príchuťou exotiky. Zberateľstvo sa stávalo stále populárnejším, časom táto popularita prerástla do celosvetových rozmerov. Každá krajina disponovala určitými zberateľskými špecifikami a horlivými zberateľmi sa stávali tak jednotlivci ako aj múzeá. Práve zberatelia boli aktívnym prvkom v procese dotvárania moderného rázu danej doby. Počet záujemcov o zberateľstvo rapídne stúpol a zároveň vzrástol aj počet obchodov so starožitnosťami. Zaznamenané boli prvé pokusy o rozdeľovanie umeleckých diel podľa zberateľských disciplín. Taktiež muzeálna činnosť zaznamenala obrat od vytvárania zbierok všeobecných k vytváraniu špecializovaných zbierok. Muzeálne zbierky sa začali radiť do špecializovaných expozícií, vznikali aj prvé špecializované múzeá, napríklad múzea vlastivedné, národopisné, priemyselné a mnohé ďalšie.
V 20. storočí sa do popredia sa dostali nové trendy a umelecké smery. Ručnú výrobu nahradila výroba manufaktúrna. Mnoho výrobkov určených pre každodenné použitie vznikalo na výrobnom páse. Takéto výrobky boli prakticky rovnaké a vyrábali sa vo veľkých nákladoch. Práve kvôli tomu nie sú tieto predmetynatoľko vzácne a vyhľadávané ako predmety, ktoré boli zhotovené rukami človeka. Ručná výroba začala upadať, pretože práca remeselníka bola postupne nahradená priemyselnou výrobou. Na sklonku 20. storočia začali do popredia vystúpovať snahy o zachovanie a udržiavanie ľudového remesla a umenia. Aj vďaka tomu má dnešný zberateľ možnosť doplňovať svoju zbierku modernými predmetmi, ktoré sú vyrábané predovšetkým pre tento účel. Zberateľstvo vďaka tomu nachádza isté zadosťučinenie aj v súčasnej dobe.
Text: Mgr. Ján Bocan