V prípade, že sa snažíte o určenie a zaradenie neznámeho zberateľského artefaktu, neberte ohľad na to, čo o tomto zberateľskom predmete usúdili tí, ktorí ho mali v rukách pred vami, ale sústreďte sa na vlastnú analýzu. Neraz vás to môže priviesť k veľmi prekvapivým záverom.
Starožitnosti je možné považovať za umelecký výtvor podpísaný tvorivými schopnosťami a individualitou ducha ich autora. Každá starožitnosť disponuje určitým súborom znakov, na základe ktorých je ju možné určiť a popísať. Určovanie starožitností je možné vnímať v širšom alebo užšom zmysle. Niekedy postačuje poznať ich pôvod, vek a finančnú hodnotu, inokedy je potrebné určiť ich výrobcov alebo vlastníkov. Určovanie je možné zaradiť medzi najkrajšie a najzaujímavejšie zberateľské činnosti.
Uvedomelý zberateľ by mal patričnú pozornosť venovať i poznávaniu a štúdiu sprievodných značiek. Ide o značky výrobcov alebo bývalých vlastníkov danej starožitnosti, ktoré bývajú nositeľmi informácií týkajúcich sa pôvodu a historického osudu daného zberateľského predmetu. Na základe sprievodných značiek je neraz možné okrem určenia mena výrobcu alebo predchádzajúceho majiteľa odhadovať napríklad i mieru dopytu po danom artefakte na zberateľskom trhu.
Súpis značenia, prípadne i vyobrazenie jednotlivých sprievodných značiek býva často súčasťou špecializovaných katalógov a odbornej zberateľskej literatúry. Je dôležité poznať sprievodnú značku a jej varianty, ktoré môžu poukazovať na skutočnosti ako napríklad na zmenu miesta, respektíve termínu výroby zberateľského predmetu, a taktiež môžu poukazovať na pokus o jeho falzifikovanie.
Zberateľskou literatúrou sa rozumie všetka literatúra, ktorá sa nejakým spôsobom týka zberateľstva a vytvárania zbierky. Existuje veľké množstvo monografií a príručiek, ktoré sa zaoberajú zvlášť každou zberateľskou disciplínou. Túto literatúru by sme mohli rozdeliť aj podľa náročnosti. A samozrejme je potrebné mať na pamäti, že nielen teoretické znalosti, ale aj praktické skúsenosti robia zberateľa zberateľom. Pred samotným zaradením zberateľského predmetu do zbierky sa odporúča viesť evidenciu týkajúcu sa miesta a ceny, prípadne okolností nákupu daného predmetu. Niektorí zberatelia do evidencie zvyknú prikladať i fotografie s priradeným číslom, čo vedie k vytváraniu akéhosi katalógu súkromnej zbierky. Taktiež je potrebné povedať, že kvalitná a dobre organizovaná, vhodne umiestnená zbierka ponúka pocit pravého pôžitku a potešenia, čo oproti tomu menej kvalitná zbierka rozhádzaná bez ladu a skladu, takýto pocit uspokojenia vôbec neposkytuje.
Z času na čas je sa potrebné zamyslieť nad skutočnosťou, či získaný zberateľský predmet nie je potrebné pred zaradením do zbierky reštaurovať. Reštaurovaním sa chápe činnosť smerujúca k prekrývaniu alebo celkovému odstraňovaniu nedostatkov alebo porúch, ktoré na zberateľskom predmete vznikli neopatrným zaobchádzaním, respektíve, ktoré na ňom zanechal čas, čo sa v konečnom dôsledku podpísalo na poklese jeho pôvodnej kvality a krásy. Reštaurovanie je veľmi zodpovedná a zároveň neľahká činnosť. Vykonávajú ju zdatní odborníci, pretože snaha laika o reštaurovanie umeleckého diela by mohla viesť k jeho poškodeniu. Šikovný reštaurátor vie, že nie všetky defekty je možné a nutné odstraňovať. V niektorých prípadoch napríklad odstránenie historickej patiny vedie k tomu, že dielo stráca ráz starobylosti a tým pádom klesá aj jeho trhová hodnota. Ak si umelecký predmet nutne vyžaduje reštaurovanie, odporúča sa kvôli porovnaniu vyfotografovať daný predmet pred reštauráciou a tesne po jej vykonaní. Práce na samotnom reštaurovaní prenechávame skúsenému reštaurátorovi, nie je žiaduce, aby sme sa vzácnejší zberateľský predmet pokúšali reštaurovať sami.
Text: Mgr. Ján Bocan